
Česká herecká hviezda Miloš Kopecký by mal 95 rokov. Jeho filmové hlášky ho prežili
Narodil som sa v medzivojnovom čase pred veľkou svetovou krízou a jediné pekné, čo sa o tej dobe dá povedať je to, že som sa v nej narodil ja, hovoril nezabudnuteľný Miloš Kopecký. Dnes by mal 95 rokov.
Redakcia Žien v meste · 22. augusta 2017 · 2 min čítania
Reklama
Takmer všetky jeho herecké postavy – či už to bol zákerný zloduch, šarmantný seladón, alebo dobrosrdečný doktor – mali úspech. Na konte má mnohé pamätné herecké kreácie, zrejme najviac však zarezonoval ako doktor Štrosmajer v legendárnom seriáli Nemocnice na kraji města.
Povedané humornými slovami nezabudnuteľného Miloša Kopeckého: „Narodil som sa v medzivojnovom čase pred veľkou svetovou krízou a jediné pekné, čo sa o tej dobe dá povedať je to, že som sa v nej narodil ja“. Dnes je to 95 rokov od narodenia českej hereckej hviezdy Miloša Kopeckého.
Prežil nacistický tábor, jeho mama nie
Rodák z českej Prahy Miloš Kopecký sa narodil 22. augusta 1922. Pochádzal z dobre situovanej rodiny kožušníka Vladimíra Kopeckého a bývalej modelky, neskôr klobučníčky Marty Grimmovej. Otec očakával, že syn prevezme a zveľadí kožušnícky podnik. Mladého Miloša Kopeckého však lákalo divadlo, s čím otec nesúhlasil.
Túžbu po herectve viac chápala jeho mama, ktorá ho podporovala. Synovho úspechu sa však nedožila. V čase okupácie ju pre židovský pôvod transportovali do Terezína a odtiaľ do smutne známeho koncentračného tábora Auschwitz-Birkenau, odkiaľ sa už nevrátila. Peklom nacistického tábora si prešiel aj budúci slávny herec. Posledný rok druhej svetovej vojny strávil v pracovnom tábore v Bystřici u Benešova.
Reklama
Po vytriezvení z povojnového nadšenia vtedy 22-ročný Miloš Kopecký zahájil hereckú kariéru v divadle Větrník. Neskôr vystriedal niekoľko angažmán vrátane Divadla ABC, Hudobného divadla Karlín, Divadla na Vinohradech a pražského Národného divadla. Svoje úlohy oživil novátorským poňatím a svojbytnou inteligentnou komikou, čo ho zaradilo medzi české herecké legendy.

Miloš Kopecký v roku 1985 pri nakrúcaní filmu Hynka Bočana Slávne historky zbojnícke. Foto – TASR/ČTK
Miloš Kopecký a jeho legendárne postavy
Do pamäti filmových divákov sa nezmazateľne zapísal výkonmi v známych snímkach ako Pyšná princezna (1952), Byl jednou jeden král… (1954), Dobrý voják Švejk (1956), Baron Prášil (1961), Bíla paní (1965), Noc na Karlštejně (1973), Adéla ještě nevečeřela (1977) alebo Božská Ema (1979). Kopeckého herecký prejav s prvkami tragikomiky, irónie a humoru bol zámerne pokojný, striedmy, avšak vždy so skvele načasovanou pointou. Svoje umenie predviedol aj v televíznych seriáloch Hříšní lidé města pražského (1968) alebo Slavné historky zbojnické (1985). Jeho najslávnejšou úlohou sa však stala rola doktora Štrosmajera v seriáli Jaroslava Dietla Nemocnice na kraji města (1977).
„K umývačke riadu i anglickej kráľovnej sa má muž chovať rovnako, to znamená dobre a galantne. Ženy to na mne vycítili a zrejme ocenili,“ charakterizoval svoj vzťah k ženám päťkrát ženatý umelec. Ku koncu života zverejnil svoje vážne psychické problémy, s ktorými bojoval takmer celý život. Trpel maniodepresívnou psychózou charakteristickou nepravidelným striedaním manických a depresívnych fáz. Jeho túžbou bolo zahrať si Jaga z Othella alebo Shylocka z Kupca benátskeho, ale nesťažoval sa, stvárnil veľké množstvo postáv a tvrdil, že herecký osud bol k nemu dobrý a vľúdny.
Nezabudnuteľný herec a charizmatický človek Miloš Kopecký zomrel 16. februára 1996 v Prahe.
Reklama
Mohlo by vás zaujímať
Europoslankyňa Lucia Yar: Žena nesmie prosiť o prežitie. Ochrana obetí sa musí zmeniť
V máji 2026 Európsky parlament schválil Smernicu o právach obetí trestných činov. Ako spravodajkyňa ho vyjednávala europoslankyňa Lucia Yar (Progresívne Slovensko). "Je to výsledok mesiacov rokovaní naprieč troma predsedníctvami Rady EÚ a zároveň prvá veľká revízia európskych pravidiel v tejto oblasti od roku 2012, čo pre obete trestných činov v celej Európskej únii predstavuje zásadný
Miriam Zsilleová · 8. júla 2026
V Košiciach sa v čiernom pochodovalo za zavraždenú Zuzanu a obete domáceho násilia
Za posledné roky zomrelo rukou partnera 46 žien, posledným prípadom je vražda učiteľky Zuzany z Gelnice. Jej príbeh ukázal, že nejde o zlyhanie jednotlivca, ale systému, ktorý má chrániť najzraniteľnejších, uviedla pre TASR Jana Karabinoš Fignárová, ktorá spolu s ďalšími ženami zorganizovali v Košiciach pochod s názvom Doma bezpečne. Vyjadrili tak podporou obetiam domáceho násilia
Miriam Zsilleova · 7. júla 2026
V prípade Zuzany V. štát zlyhal. Generálna prokuratúra odhalila vážne pochybenia
Zuzana V. hovorila o psychickom terore, nátlaku, spálených veciach, útokoch voči maloletej dcére, dávanie soli, liekov či prostriedku na riad do jedla a nápojov, ale aj fyzické napadnutia, uviedla generálna prokuratúra. Generálna prokuratúra SR zistila v prípade vraždy učiteľky Zuzany V. v Gelnici, závažné porušenia zákona. Uviedol to generálny prokurátor Maroš Žilinka v stanovisku na
Redakcia Žien v meste · 7. júla 2026


