ŽENYv meste
Bondovky s Rogerom Mooreom patrili k najväčším kasovým trhákom

Bondovky s Rogerom Mooreom patrili k najväčším kasovým trhákom

Rekordných sedem "bondoviek", v ktorých Moore zažiaril, spravilo z neho na dlhý čas najlepšie plateného herca v Spojenom kráľovstve.

Redakcia Žien v meste · 14. októbra 2017 · 3 min čítania

Reklama

LONDÝN, BRATISLAVA. Britský filmový herec Roger Moore sa preslávil najmä ako tretí predstaviteľ postavy známeho agenta Jamesa Bonda. Dnes by mal 90 rokov. Slávny agent 007 v podaní britského herca vynikal nadhľadom a zmyslom pre humor. Rekordných sedem „bondoviek“, v ktorých Moore zažiaril, spravilo z neho na dlhý čas najlepšie plateného herca v Spojenom kráľovstve.

 

Britský herec Roger Moore počas nakrúcania v Anglicku v roku 1972. Foto – TASR/AP

 

Roger Moore sa narodil v rodine policajta

Roger George Moore sa narodil 14. októbra 1927 v britskom Londýne v rodine policajta a ženy v domácnosti. Už v mladosti prejavil umelecký talent a záujem o kinematografiu ho priviedol do firmy vyrábajúcej dokumentárne a animované filmy, kde pracoval ako kreslič. Postupne spoznával zákulisie filmového priemyslu a po niekoľkých skúsenostiach, ktoré získal ako komparzista v hranom filme, sa rozhodol pre hereckú dráhu. Vzdelanie nadobudol v Kráľovskej akadémii dramatických umení ( The Royal Academy of Dramatic Art, RADA) v Londýne. 

V začiatkoch hereckej kariéry sa Moore niekoľkokrát objavil na javisku londýnskeho West Endu. Úspechy zaznamenal v televízii, kde zaujal napríklad v seriáloch Maverick (1957), Ivanhoe (1958) alebo The Saint (1962).

Reklama

Už počiatkom 60. rokov minulého storočia sa britský herec ocitol na zozname kandidátov na hlavnú úlohu vo filmovej adaptácii špionážneho románu Iana Fleminga Dr. No (James Bond: Dr. No, 1962). Prednosť však vtedy dostal Sean Connery. Roger Moore si na stvárnenie legendárneho agenta 007 počkal 11 rokov.

 

Roger Moore.  Foto – TASR/AP

 

Prvý film bol Žiť a nechať zomrieť

Jamesa Bonda si prvýkrát zahral v roku 1973 v snímke Live and Let Die (Žiť a nechať zomrieť). Moore sa stal v poradí tretím Bondom, do žánru priniesol veľkú mieru absurdných a zveličených situácií. Slávnej postave agenta britského veličenstva vtlačil pečať uhladenosti a svojský zmysel pre humor. Na konte má ďalej úspešné „bondovky“ The Man with the Golden Gun (Muž so zlatou zbraňou, 1974),The Spy Who Loved Me (Agent, ktorý ma miloval, 1977), Moonraker (1979), For Your Eyes Only (Len pre tvoje oči, 1981), Octopussy (Chobotnička, 1983) a A View to a Kill (Vyhliadka na smrť, 1985).

Šarmantný herec sa po opakovanom stvárnení superagenta stal celosvetovo populárnou filmovou hviezdou. Svoje herecké umenie predviedol napríklad aj v snímkach North Sea Hijack (Prepadnutie v Severnom mori, 1979), Shout at the Devil (Volanie na diabla, 1976), The Quest (Súboj cti, 1996) alebo The Enemy (Nepriateľ).

 

Reklama

Roger Moore (vpravo) ako James Bond a Barbara Bachová ako Bond-girl v bondovke z roku 1977 s názvom The Spy Who Loved Me (Agent, ktorý ma miloval).  Foto – TASR/AP

 

Kráľovná ho povýšila na rytiera

Kráľovná Alžbeta II. v roku 2003 povýšila Rogera Moorea do rytierskeho stavu za jeho charitatívnu prácu vyslanca dobrej vôle Detského fondu OSN (UNICEF). Pri tejto príležitosti vtedy 75-ročný herec poznamenal, že udelenie titulu sir je lepšie než získať Oscara. Krátko pred svojimi 80. narodeninami v roku 2007 sa dočkal aj hviezdy na Hollywoodskom chodníku slávy (Hollywood Walk of Fame).

Britský herec Roger Moore zomrel 23. mája 2017 vo veku 89 rokov vo Švajčiarsku v kruhu svojej rodiny.

 

Prečítajte si aj  Oscarový producent Weinstein obťažoval aj herečky Gwyneth Paltrowov a Angelinu Jolie

Reklama

Zdieľať

Mohlo by vás zaujímať

Europoslankyňa Lucia Yar: Žena nesmie prosiť o prežitie. Ochrana obetí sa musí zmeniť

V máji 2026 Európsky parlament schválil Smernicu o právach obetí trestných činov. Ako spravodajkyňa ho vyjednávala europoslankyňa Lucia Yar (Progresívne Slovensko). "Je to výsledok mesiacov rokovaní naprieč troma predsedníctvami Rady EÚ a zároveň prvá veľká revízia európskych pravidiel v tejto oblasti od roku 2012, čo pre obete trestných činov v celej Európskej únii predstavuje zásadný

Miriam Zsilleová · 8. júla 2026

V Košiciach sa v čiernom pochodovalo za zavraždenú Zuzanu a obete domáceho násilia

Za posledné roky zomrelo rukou partnera 46 žien, posledným prípadom je vražda učiteľky Zuzany z Gelnice. Jej príbeh ukázal, že nejde o zlyhanie jednotlivca, ale systému, ktorý má chrániť najzraniteľnejších, uviedla pre TASR Jana Karabinoš Fignárová, ktorá spolu s ďalšími ženami zorganizovali v Košiciach pochod s názvom Doma bezpečne. Vyjadrili tak podporou obetiam domáceho násilia

Miriam Zsilleova · 7. júla 2026

V prípade Zuzany V. štát zlyhal. Generálna prokuratúra odhalila vážne pochybenia

Zuzana V. hovorila o psychickom terore, nátlaku, spálených veciach, útokoch voči maloletej dcére, dávanie soli, liekov či prostriedku na riad do jedla a nápojov, ale aj fyzické napadnutia, uviedla generálna prokuratúra. Generálna prokuratúra SR zistila v prípade vraždy učiteľky Zuzany V. v Gelnici, závažné porušenia zákona. Uviedol to generálny prokurátor Maroš Žilinka v stanovisku na

Redakcia Žien v meste · 7. júla 2026