
Bola prvou pilotkou, ktorá zvládla sólový let z Londýna do Austrálie
Pred 114 rokmi sa narodila priekopníčka britského letectva AMY JOHNSONOVÁ. Ako prvá žena (pilotka) na svete preletela v roku 1930 trasu zo Spojeného kráľovstva do Austrálie.
Redakcia Žien v meste · 1. júla 2017 · 2 min čítania
Reklama
Kingston upon Hull/Bratislava. Pilotka Amy Johnsonová bola priekopníčkou britského letectva. Bola prvou ženou, ktorá absolvovala sólový let z Veľkej Británie do Austrálie v roku 1930. Narodila sa pre 114 rokmi.
Prvý pilotka
O lietanie sa Amy Johnsonová, ktorá sa narodila 1. júla 1903 v britskom meste Kingston upon Hull, začala zaujímať v roku 1928, keď mala 25 rokov a začala pracovať ako sekretárka v Londýne. Študovala síce ekonomiku na univerzite v Sheffielde, ale bolo to v čase, keď možnosti žien realizovať sa v tejto oblasti boli obmedzené. Aj to bol asi dôvod, prečo sa upriamila na lietanie.
Licenciu na pilotovanie získala 6. júla 1929 v londýnskom leteckom klube a onedlho vlastnila aj licenciu pozemného leteckého inžiniera. Azda aj v úsilí o získanie slávy sa rozhodla pre sólo let do Austrálie, pričom dúfala, že pokorí 16-dňový rekord, ktorého držiteľom bol v tom čase Bert Hinkler.
Prostriedky na kúpu stroja získala od otca a od ropného magnáta lorda Wakefielda, ktorý tiež financoval pohonné hmoty. Jej lietadlo fľaškovozelenej farby sa pýšilo strieborným nápisom „Jason“ podľa obchodnej značky spoločnosti jej otca.

Foto – wikipedia.org
Reklama
Prívítali ju ako hrdinku
Amy Johnsonová vzlietla 5. mája 1930 z britského Croydon Airport bez záujmu verejnosti. Do Darwinu v Austrálii dorazila 24. mája toho roku. Pri ďalšom lete do austrálskeho Brisbane pri pristávaní havarovala a domov sa musela vrátiť loďou (z Egypta ju do Británie už priviezli na lietadle). Hinklerov rekord síce neprekonala, ale domov sa vrátila ako známa pilotka, ktorá sa preslávila ako prvá žena ojedinelým sólo letom. Vo Veľkej Británii ju privítali ako hrdinku a stala sa držiteľkou viacerých ocenení.
Jej kariéra sa odvtedy spájala s lietaním. Bola v ňom oveľa úspešnejšia, ako v bezhlavo uzavretom manželstve s britským letcom Jimom Mollisonom, ktoré skončilo rozvodom.

Foto – wikipedia.org
Pilotka zomrela pri nehode svojho lietadla 5. januára 1941. Jej telo sa nikdy nenašlo. S jej smrťou sa spájajú viaceré dohady a klebety. V lietadle údajne viezla svojho milenca nemeckého špióna, alebo že naaranžovala vlastnú smrť. Najpravdepodobnejšie však je, že počas letu pre The Air Transport Auxiliary stratila kurz a po páde lietadla sa utopila v ústí rieky Temže. Dožila sa iba 37 rokov.
.
Prečítajte si aj Dejiny tvorili aj ženy, nielen hrdinovia
Reklama
Mohlo by vás zaujímať
Národný park Gesäuse je jediný pomenovaný podľa zvuku. Očaria vás divoké rieky a vodopády
Rafting a skoky do tyrkysovej Salzy, adrenalínové pereje na rieke Enns, fascinujúce lezenie v kaňone Bruckgraben alebo kaskády piatich vodopádov Wasselochklamm, popri ktorých stúpate až k nebu – národný park Gesäuse v rakúskom Štajersku ponúka to pravé osvieženie a dávku zážitkov nielen v letných mesiacoch. Názov Národného parku Gesäuse pochádza zo slova „sausen“, čo v preklade znamená šumieť, hučať. Je
Zuzana Zimmermannová · 1. júla 2026
V Maďarsku sa žiadny vydavateľ neodvážil knihu vydať, na Slovensku áno, hovorí profesorka Andrea Pető
To, čo sa začína kontrolou rodovej rovnosti, sa často rozširuje na kontrolu nesúhlasu, rozklad občianskej spoločnosti a koncentráciu moci, hovorí v rozhovore pre Ženy v meste Andrea Pető, profesorka na Katedre genderových štúdií Stredoeurópskej univerzity vo Viedni a spoluautorka knihy Ženské záležitosti Viktora Orbána (Viktor Orbán’s Affairs with Women). Andrea Pető je tiež výskumnou spolupracovníčkou Inštitútu
Zuzana Zsilleová · 25. mája 2026
Zomrela kráľovná českých rozprávok Marcela Pittermannová. Mala 93 rokov
Vo veku 93 rokov zomrela dramaturgička Marcela Pittermannová, s ktorou sa spájajú také legendárne rozprávky ako Tri oriešky pre Popolušku, Pan Tau, či Chobotnice z druhého poschodia. Zomrela dramaturgička Marcela Pittermannová V barrandovských ateliéroch a v Českej televízii prežila viac ako tretinu svojho života (1961 až 1991) a pomáhala, aj keď už bola na dôchodku,
Redakcia Žien v meste · 6. mája 2026


