
Bielorusku z našej premeny môžu vyhostiť
Alexandru Markovskayu by mohli vyhostiť do rodného Bieloruska. Nemá potvrdenie, či nespáchala trestný čin, hoci na Slovensko prišla ako 9-ročná s mamou a väčšinu času prežila v detskom domove
Redakcia Žien v meste · 8. apríla 2015 · 3 min čítania
Reklama
BRATISLAVA. Prvý raz sme sa stretli v januári v našej zmenárni. Menili sme jej účes a vizáž a počúvali sme, ako sa jej mení život. Alexandra Markovskaya, ktorú všetci volajú Skaya, sa narodila v Bielorusku a na Slovensko prišla s mamou. Po problémoch s otčimom sa ako 14-ročná sama prihlásila na sociálny úrad a dostala sa do detského domova.
Do našej zmenárne prišla v čase, keď ako 18-ročná opustila detský domov a snažila sa postaviť na vlastné nohy. Nebolo to ľahké, ale netušila, že to nie je to jediné, čo jej sloboda a s ňou zodpovednosť za seba samú prinesú. Teraz jej hrozí, že by ju mohli vyhostiť do Bieloruska.
.jpg)
Odhovárala deti z domova
Keď sme jej premenu vo februári zverejnili, inšpirovalo ju to napísať o sebe na sociálnych sieťach viac. „Som na seba hrdá, že som vyrastala v detskom domove, aj keď som na to niekedy nadávala, že je to tam hrozné, že stále musíme upratovať, že po škole len do domova a nikam nemôžeme ísť. Už týždeň pred 18. narodeninami som sa balila a tešila sa, že konečne vyleziem z tej diery,“ napísala otvorene pod video z našej zmenárne na youtube. „Super to bolo, len kým som mala peniaze, potom ma už kamaráti nepoznali,“ dodala Skaya.
Krátko na to sa dokonca do detského domova vrátila a rovesníkov odhovárala, aby sa rozhodli tak ako ona. „Rozprávala, plakala, zdieľala svoje pocity a na konci skončila rozprávanie so slovami: decká, nechoďte z domova, kým nemusíte,“ opisuje Janette Maziniová Motlová z občianskeho združenia Provida, ktorá so Skayou pracuje dlhšie.
Reklama
S tým, čo po odchode z detského domova zažila, by teraz Skaya využila možnosť a ostala v domove až do 25. roku života.
.jpg)
Skaya a Petra Veselá zo združenia Provida počas premeny.
Chýba potvrdenie o bezúhonnosti
To by teraz nemusela riešiť ďalšie problémy, ktoré má ako cudzinka. Prvého mája jej vyprší povolenie k pobytu, a aby ho nemusela každý rok vybavovať, potrebuje slovenské občianstvo.
„K povoleniu na pobyt potrebuje rodný list, ktorý nie je ľahké získať od jej mamy. Tá o ňu a jej problémy nejaví záujem, pretože sama bojuje s alkoholom,“ hovorí Milan Zábrodský zo združenia Provida, ktoré pomáha deťom z detských domovov zvládnuť prechod do reálneho života.
Reklama
Milan Zábrodský obišiel osobne so Skayou všetky úrady, aby jej pomohol vybaviť potrebné povolenia. Ročné povolenie je len dočasným riešením, Skaya, ktorá má stále bieloruský pas, by potrebovala slovenské občianstvo.
Na občianstvo spĺňa všetky požiadavky, až na jednu. Musí preukázať, že je bezúhonná, hoci na Slovensko prišla ako 9-ročné dieťa a od 14 rokov bola v detskom domove.
„To, že je bezúhonná vieme, lebo nebola právne zodpovedná a nemá žiadny trestný čin, ale nestačí to. Potrebuje doklad o bezúhonnosti z krajiny pôvodu, ktorý nemá byť starší ako 6 mesiacov. Ako si to má ona zohnať? Má vycestovať? A s kým tam vycestuje,“ pýta sa Milan Zábrodský.
.jpg)
Hrdá Bieloruska
Skaya bola doteraz na to, že Bieloruska veľmi hrdá. „Keď ešte bola v detskom domove, často hovorievala: Ja som Bieloruska. Dodávalo jej to jedinečnosť, po ktorej túži každé dieťa v domove. Nerozumela tomu, čo to presne znamená, len videla, že vždy, keď to povie, vzbudí to v okolí záujem,“ hovorí Janette Mazíniová Motlová.
Po odchode z domova to cítila inak a sama sa priznala, že si vlastne z Bieloruska už skoro nič nepamätá. „Nemá tam priateľov, len babku, ktorú naposledy videla pred desiatimi rokmi. Nevie, či vôbec babka o ňu stojí. Aj z ruštiny si pamätá len pár slov,“ hovorí Janette Maziniová Motlová.
Teraz je to zložitejšie. Ak sa jej nepodarí vybaviť povolenie na pobyt, pretože sa nevie dostať k rodnému listu a k potvrdeniu o bezúhonnosti, bude z nej prisťahovalec načierno a úrady by ju mohli vyhostiť.
„Naposledy povolenie na pobyt vybavovala s bývalým maminým partnerom, ale ten už dal najavo, že by chcel, aby obe sa vrátili do Bieloruska,“ povedal Zábrodský.
Ak sa aj podarí cez bieloruskú ambasádu potrebné dokumenty vybaviť, bude to Skayu stáť nemalé peniaze. Len za občianstvo zaplatí 700 eur.
Pozrite si aj Zmenili sme mamu, ktorá chce zmeniť život ďalším mamám
Reklama
Mohlo by vás zaujímať
Národný park Gesäuse je jediný pomenovaný podľa zvuku. Očaria vás divoké rieky a vodopády
Rafting a skoky do tyrkysovej Salzy, adrenalínové pereje na rieke Enns, fascinujúce lezenie v kaňone Bruckgraben alebo kaskády piatich vodopádov Wasselochklamm, popri ktorých stúpate až k nebu – národný park Gesäuse v rakúskom Štajersku ponúka to pravé osvieženie a dávku zážitkov nielen v letných mesiacoch. Názov Národného parku Gesäuse pochádza zo slova „sausen“, čo v preklade znamená šumieť, hučať. Je
Zuzana Zimmermannová · 1. júla 2026
V Maďarsku sa žiadny vydavateľ neodvážil knihu vydať, na Slovensku áno, hovorí profesorka Andrea Pető
To, čo sa začína kontrolou rodovej rovnosti, sa často rozširuje na kontrolu nesúhlasu, rozklad občianskej spoločnosti a koncentráciu moci, hovorí v rozhovore pre Ženy v meste Andrea Pető, profesorka na Katedre genderových štúdií Stredoeurópskej univerzity vo Viedni a spoluautorka knihy Ženské záležitosti Viktora Orbána (Viktor Orbán’s Affairs with Women). Andrea Pető je tiež výskumnou spolupracovníčkou Inštitútu
Zuzana Zsilleová · 25. mája 2026
Zomrela kráľovná českých rozprávok Marcela Pittermannová. Mala 93 rokov
Vo veku 93 rokov zomrela dramaturgička Marcela Pittermannová, s ktorou sa spájajú také legendárne rozprávky ako Tri oriešky pre Popolušku, Pan Tau, či Chobotnice z druhého poschodia. Zomrela dramaturgička Marcela Pittermannová V barrandovských ateliéroch a v Českej televízii prežila viac ako tretinu svojho života (1961 až 1991) a pomáhala, aj keď už bola na dôchodku,
Redakcia Žien v meste · 6. mája 2026


