Ani kvalitné on-line vzdelávanie nenahradí osobnú výučbu, hovorí sociologička

Akokoľvek kvalitné on-line vzdelávanie nedokáže nahradiť osobnú výučbu z viacerých dôvodov. „Žiaci či študenti sa nedokážu cez počítač dôkladne a dlho sústrediť a učitelia nedokážu všetky predmety preniesť v plnej kvalite do virtuálneho sveta,“ uviedla pre TASR sociologička Marcela Šarvajcová z Katedry sociológie Filozofickej fakulty Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre.

Dištančné vzdelávanie: Vedomostí je menej

„Dôsledkom takéhoto vzdelávania je, že vyučovacie hodiny sú skrátené, rozvrhy zúžené a vedomostí je menej. Aj po Veľkej noci pravidlá pre otváranie škôl ostávajú nejasné, zodpovednosť je prenesená na zriaďovateľov či priamo riaditeľov. Rodičia tak naďalej musia nahrádzať časť vzdelávania,“ pripomenula s tým, že žiaci ani napriek snahe učiteľov a rodičov nemajú v tomto období štandardnú kvalitu a intenzitu výučby.

„Ak sa bavíme o roku dištančného vzdelávania, počas tejto doby prichádzajú o poznatky, vedomosti a skúsenosti, ktoré môžu rozvíjať ich záľuby, potreby a záujmy,“ pokračovala a doplnila, že v súčasnosti je vzdelávanie zamerané len na kľúčové informácie. „Je potrebné hovoriť už aj o kvalite a kvantite získaných znalostí a zručností,“ zhrnula.

Prečítajte si

Keď frustrovaný maturant píše ministrovi

Ako dodala, dištančné vzdelávanie má dosah na každý stupeň vzdelávania. „V základných školách boli od začiatku viditeľné regionálne rozdiely, ako aj konkrétne vybavenie škôl. Vyrovnanie týchto rozdielov a digitalizácia školstva sa stali aj z dôvodu pandémie výzvou. V tejto oblasti vidieť posuny a rovnako pozitívne je možné hodnotiť aj zanietenie učiteľov,“ spomenula.

„Aj napriek pokroku, ktorý slovenské školstvo urobilo, stále má veľké medzery a pred sebou urgentné výzvy,“ zdôraznila. Sociologička upozorňuje aj na to, že aj univerzity a vysoké školy sú zatvorené už tretí semester. „Spomedzi ostatných študentov by však vysokoškoláci mali mať najviac skúseností s modernými technológiami. Sú samostatnejší a krízovej situácii by mali najlepšie rozumieť. Osobný kontakt je však aj v prostredí vysokej školy nenahraditeľný,“ podotkla.

Pandémia zmodernizovala školstvo

Pandémia však podľa nej pomohla školstvu moderne sa naštartovať. „Kríza nastavila školskému systému zrkadlo nielen v obsahu učiva, kvalite učiteľov, ale aj v schopnosti flexibilne reagovať. Zároveň táto situácia predostrela odborníkom aj spoločnosti diskutabilnú tému o význame či dôležitosti záverečných testovaní piatakov, deviatakov a predovšetkým maturantov,“ konštatovala.

„Nabehnúť na plnenie každodenných povinností a návrat k funkčnému stereotypu chvíľu potrvá a bude si od všetkých vyžadovať úsilie. Najťažšie sa s tým vyrovnajú skupiny, ktoré dištančné vzdelávanie dostávali v slabej alebo žiadnej kvalite. Príkladom sú deti z najchudobnejšieho prostredia či tie so špeciálnymi potrebami,“ dodala sociologička.