Ako sa mladý džentlmen naučil čítať

 

Každé dieťa je iné a každé si osvojí rôzne zručnosti v rôznom veku. S pribúdajúcim vekom syna neporovnávam deti a som presvedčená, že každé dieťa sa naučí všetko, čo potrebuje pre život. Vidím rôzne deti a v každom je veľký kus nadania, šikovnosti, múdrosti a každé vie v inom veku niečo iné a k ďalšiemu ešte nedospelo, no dospeje.

Mladému džentlmenovi som ako dvojmesačnému počas popoludňajšieho zaspávania ticho púšťala hovorené rozprávky na cédečku a večer zaspával pri Mozartovi. Trvalo to asi rok a prešli sme na čítanie kníh. Prvé mesiace vyzerali tak, že sme ohmatávali knihy, ukazovala som mu obrázky, rozprávala som mu, čo je na obrázku nakreslené, pomenovávala deje, výjavy, farby, tvary, postavy… sem-tam niečo prečítala. Čím bol starší, tým viac sme sa dostávali k reálnemu čítaniu. Keď mal rok a pol rozprával krátke vety a začal sa pýtať, ukazovať na slová v knihe. Čo je to? Kde je to? Mojím cieľom nebolo naučiť ho čítať, no zároveň som mu chcela odpovedať na jeho otázky. Ukázal na písmeno a spýtal sa: „Čo je to?“ „Písmeno,“ odpovedala som. Keď sa čoraz viac počas večerného čítania dožadoval odpovedí, kúpila som drevenú vkladačku s farebnými písmenami a ukazovala mu písmená a pomenovávala ich.

Ako dvadsaťdvamesačný vedel pomenovať všetky písmená, tvary, farby a vymenovať čísla do desať. Počas čítania sedel vedľa mňa, chcel vidieť text a obrázky. Keď ho zaujalo niektoré slovo, spýtal sa, kde je alebo mi rovno povedal: „Ukáž mi ho.“ Viackrát som ho musela vysloviť nahlas. Svoje požiadavky stupňoval a chcel, aby som mu ukazovala celý text, ktorý práve čítam prstom. Neskôr mi ukazoval prstom on a ja som čítala. Jednu rozprávku čítame aj mesiac, dva. Mal štyri a pol roka, keď sa ma pani učiteľka v škôlke spýtala, či vie čítať, pretože ju nachytal. Už som tušila, že to bude asi tak, pretože aj doma slabikoval slová z knihy. Číta s porozumením, nenútime ho čítať, nechceme, aby čítal ako cvičený psík. Keď chce, niečo nám prečíta. V obchode mi číta názvy potravín, informuje ma o cenách a o tom, či ide o slovenský výrobok.

Knihy má uložené na poličkách tak, aby videl celú prednú stranu. Sám si vyberá, čo budeme večer čítať. Výber je rôznorodý – od Bleska McQueena cez dinosaury, včely, anglické jednoduché knihy, knihy o strojoch až po bájky a knihy o správaní. V kníhkupectve si knihy vyberá sám a dosť dlho. Áno, niekedy mu nejakú aj podsunieme. Najnovšie už niekoľko týždňov po dočítaní aj spievame niekoľko pesničiek. Od tatina rád počúva humorné texty na melódiu Macka Uška o ovocí, zelenine, cukríkoch. Dá tatinovi zadanie a počúva. Odo mňa si pýta rôzne pesničky. Vždy má jednu, ktorú chce počuť každý večer, až kým sa ju nenaučí a potom si vyžiada inú, najlepšie takú, ktorú ešte nepozná. A keď sa niektorú naučí, spieva ju so mnou a potom zaspí. S manželom sa v čítaní striedame. Čítame aj na dovolenke, knihy cestujú s nami. V našej rodine sa vždy veľa čítalo a číta.

 

(Autorka je lektorkou spoločenskej etikety a biznis protokolu a autorkou blogu Mladý džentlmen)